Brass Token je menšie kanadské štúdio zložené zo skúsených veteránov herného priemyslu. Vedie ho Mike Skupa, ktorý kedysi pracoval na hrách ako Bully, Sleeping Dogs či Max Payne 3. Rovnako bohaté sú však aj skúsenosti ďalších členov tímu.
Spája ich práca na veľkých AAA projektoch v štúdiách ako Rockstar, Ubisoft či Square Enix. Samotné štúdio vzniklo ešte len v roku 2017 a na konte má zatiaľ jedinú hru, ktorou je hororová akčná adventúra The Chant. Aktuálna novinka môže fanúšikov žánru zlákať tajomným príbehom, hustou atmosférou či atraktívnou cenovkou 39,99 eur.
Mňa osobne zlákala hlavne presvedčivou ukážkou hrateľnosti. Ale aj faktom, že sa jedná o horor, v ktorom sa nemusíte iba bezútešne skrývať či utekať. V The Chant sa totiž môžete aj brániť, čo vnáša do temnej hororovej kulisy aj trošku akčnej šťavy. Ak vám to až doteraz znie fakt dobre, poďme sa spolu pozrieť na to, či novinka naozaj stojí za vašu pozornosť.
Traumatizovaná Jess hľadajúca pokoj na ostrove plnom okultizmu
Príbeh The Chant sa točí okolo mladej ženy, ktorú stvárnila herečka Siobhan Williams, známa z hororu The Quarry. Volá sa Jess Briars a má za sebou traumatizujúcu minulosť, ktorá ju neustále prenasleduje.
Preto by túto etapu už konečne rada prekonala, takže jej padne vhod podivná pozvánka na ostrov Glory Island od starej známej. Jess neváha ani sekundu a vydáva sa na pobyt, ktorý jej sľubuje očistenie mysle za pomoci miestnej komunity patriacej do spolku Prismatic Science.
Je známy tým, že jeho členovia vyznávajú moc liečivých kryštálov, ktoré pomáhajú očistiť myseľ aj ducha. Skeptická Jess, ktorá podobným veciam veľmi neverí, napokon pristúpi na prvú seansu. No a keďže The Chant je žánrovo hororom, asi tušíte, že situácia sa klasicky zvrtne.
Navonok nevinný spolok je totiž sektou, ktorá svojim rituálom otvára bránu do temnej dimenzie. Ostrov je zrazu zaplavený smrtiacimi potvorami a pôvodná snaha Jess očistiť svoju myseľ sa mení v boj o prežitie. Základná príbehová premisa je pomerne jednoduchá, ale dobre napísaná.
Niektoré momenty však pôsobia trochu umelo a herecké výkony sú decenté rovnako ako hĺbka postáv. Popravde mi žiadna z nich neprirástla k srdcu, čo je škoda a minimálne Jess mohla byť spracovaná o čosi hlbšie.
Aj napriek tomu si vás dej v The Chant udrží po celú dobu hrania hlavne vďaka svojej atmosfére. Celkovo teda čakajte nejakých 6 - 7 hodín. K ponoreniu do príbehu pomáha prieskum prostredia, kde nájdete rôzne dokumenty, predmety či odkazy. Viažu sa k histórii miesta a majú svoj význam v celkovej mozaike deja.
Hororová adventúra zo starej školy
Po stránke hrateľnosti tu máme hororovú adventúru inšpirovanú hrami zo starej školy. Okrem vyššie spomínaných dokumentov budete hľadať aj rôzne predmety či kľúče, ktoré vám pomôžu s hádankami a posunom vpred. Celé je to podobné ako staršie hry Resident Evil alebo Silent Hill.
Ak patríte k ich fanúšikom, The Chant by ste si nemali nechať ujsť. Základné mechaniky tu fungujú dobre a hra má aj slušne navrhnuté hádanky, resp. puzzle elementy. S nimi neraz súvisí aj prieskum prostredia, ktoré je striktne lineárne a nemáte tu žiadne otvorené lokality.
Šanca zablúdiť je teda minimálna. Vždy viete, že ak ste predmet alebo kľúč nenašli v tejto miestnosti, zostáva vám ešte nejaký roh alebo iné dvere, kde na vás daná vec určite čaká. Postup vpred uľahčujú aj rôzne orientačné tabuľky v prostredí a hlavná hrdinka vám rada zopakuje, kam sa máte vydať.
Toto vodenie za ručičku môže niekoho odradiť, ale na druhej strane poteší hráčov, ktorí neradi blúdia prostredím a majú radšej vopred navrhnuté cestičky. Ich objavovanie je v The Chant o to zábavnejšie, že v každej ďalšej úrovni sa dostanete do nového prostredia.
Pri hre vás však drží aj to, že The Chant nie je klasický horor, kde sa budete musieť iba skrývať alebo utekať. Od začiatku sa prezentuje ako akčná adventúra, čo v praxi patrične využíva. Ostrov po seanse zaplavili rôzne monštrá a Jess im vie celkom slušne kontrovať.
Využíva na to prírodné zdroje, z ktorých si craftuje zbrane na krátku vzdialenosť. Ide o rôzne vetvy, soľ, pochodne či podobné záležitosti, ktorými dokáže švihať. Ich výroba vás však odkazuje na spomínané zbieranie materiálov. Len tie dokážu zaručiť, že sa budete mať čím brániť.
Samotný súbojový systém je potom pomerne jednoduchý. Stojí na dobrom načasovaní útoku a úhybu, čo poznáme z mnohých iných hier. V The Chant sú tieto boje dobre vybalancované a uhýbanie funguje aj napriek tomu, že vám hra pohyb nepriateľa nijakým spôsobom nenaznačí a pohyb Jess je trochu pomalý.
Celkovo si tu užijete dostatok akcie a preto ma trošku mrzí, že súbojový systém je trochu plytší a až príliš jednoduchý. Chýba mu niečo, čo by mu dalo patričnú hĺbku a nejakým spôsobom oživilo jeho jednoduchosť. Zvládli to aj iné menšie tituly ako Kena: Bridge of Spirits a preto sa s tým vývojári mohli ešte trošku popasovať.
Pochváliť však na druhú stranu musím rozmanitú paletu nepriateľov, ktorú tvoria monštrá vizuálne previazané s prírodou. Na rad ale prídu aj súboje s bosmi. Ak ich máte radi, môžete sa tešiť, pretože sú dobre navrhnuté a každý z bosov je nejakým spôsobom jedinečný.
Dôležité počas hrania bude tiež sledovanie troch ukazovateľov. Ide o myseľ, telo a ducha, ktoré priamo ovplyvňujú samotnú Jess. Myseľ môže za to, že sa hlavná hrdinka cíti v pohode, je pripravená bojovať a čeliť rôznym nástrahám. Môže sa však vyčerpať v priebehu boja a vplyv na psychiku má aj tma.
Jess v takom prípade dostane záchvat paniky, ktorý ju paralyzuje a nie je schopná napríklad ďalej bojovať. Napraviť tento stav a dobiť ukazovateľ mysle pomôže meditácia, očistné bylinky alebo krátky oddych na bezpečnom mieste.
Druhým ukazovateľom je telo a reprezentuje klasické zdravie. O to Jess prichádza pri súbojoch a dokáže si ho napraviť zbieraním liečivých byliniek. Do tretice tu máme ducha, ktorý sa vyčerpáva pri meditácii, teda obnovení prvého ukazovateľa mysle.
Zároveň však umožňuje využívať niekoľko schopností na ochromenie vašich nepriateľov. K jednotlivým ukazovateľom a samotnej Jess sa viaže tiež jednoduchý systém vylepšení. Vďaka nemu môžete posúvať svoje schopnosti ďalej, čo sa hodí v každom súboji. Možností v tomto prípade nie je veľa, ale sú funkčné a do hry ideálne zapadajú.
Vizuálna stránka žiari hlavne v noci
Ako som zmenil v úvode, na The Chant pracovalo menšie kanadské štúdio. Operovalo s obmedzeným rozpočtom, a tak sa produkčné hodnoty nedajú porovnávať s veľkými AAA hrami typu God of War: Ragnarök (recenzia). To je vidieť hlavne počas dennej doby, kde sa slabšia kvalita textúr nedá prehliadnuť.
Na druhej strane vizuál ukazuje svoj potenciál hlavne v noci, čo je v prípade hororového žánru určite plus. Je tu pekná práca so svetlom a detailné modely postáv, ktorým nechýbajú slušné animácie. Dobre sa autori pohrali aj s dizajnom nepriateľov a niektoré prostredia pôsobia pekným mrazivým dojmom.
Hororová atmosféra tu má svoje čaro a fanúšikovia žánru určite nebudú sklamaní. Možno je škoda občas trochu umelých momentov spôsobených horším strihom. Niekedy som mal tiež pocit, že herecký výkon trochu pokrivkáva.
Pochváliť však musím stabilné snímkovanie a využitie ovládača DUALSENSE. The Chant som testoval na PS5 a je super, že menší tím Brass Token si spomenul na funkcie, ktoré sa neboja ignorovať ani AAA hry. The Chant mení osvetlenie ovládača a využíva vibrácie či adaptívne spúšte, čo naozaj oceňujem.
Výhody:
-
zaujímavý príbeh
-
dobré tempo a slušná atmosféra
-
podarené hádanky
-
pekná variabilita nepriateľov
-
využitie ovládača DUALSENSE
Nevýhody:
-
plytký súbojový systém
-
miestami slabší vizuál
-
pre niekoho príliš lineárne
-
postavám chýba väčšia hĺbka
Platformy: PC, PS5, Xbox Series X/S
Cena: 39,99 eur
Hodnotenie: 7/10
Záver:
The Chant je hororová jednohubka so slušnou atmosférou, ktorá poteší fanúšikov hororových adventúr zo starej školy. Ak máte radi napríklad pôvodné diely série Resident Evil, tu po hrateľnostnej stránke určite budete spokojní. Novinka má zaujímavý príbeh, dobré tempo a vydarené hádanky.
Poteší tiež dobré tempo, využitie ovládača DUALSENSE a príjemná cenovka, vďaka ktorej hre z časti odpustíte aj plytký súbojový systém a niekoľko ďalších neduhov. Každopádne menší tím zo štúdia Brass Token sa rozodne nemá za čo hanbiť. Ak máte radi podobné žánrovky, ich debut si určite zaslúži vašu pozornosť.
Diskusia k článku: