Keď v roku 2009 prišiel do kín filmový Avatar, spôsobil senzáciu v mnohých smeroch. Dalo by sa povedať, že James Cameron s ním predbehol dobu. Ukázal hlavne krásnu výtvarnú stránku planéty Pandora a jej modrých Na'vi obyvateľov. Film mal doslova dychberúce technické spracovanie, aké sme dovtedy nevideli.
V mnohých smeroch predčil očakávania a lámal rekordy tržieb. Aj dnes, o 14 rokov neskôr, by sa dalo povedať, že si prvý diel drží svoje vysoké štandardy a za mňa je to stále najlepší 3D film vôbec. Ani vzhľadom na neuveriteľné úspechy z veľkého plátna a silnému expanzívnemu potenciálu sa však značka Avatar v podobnom duchu nedokázala presadiť na poli videohier.
A to aj napriek tomu, že hra James Cameron's Avatar: The Game vyšla prakticky tesne pred filmom a mohla sa zviesť na vlne kinománie. Ubisoft vtedy doručil len priemerný titul a jeho hviezda zhasla skôr, než skončilo posledné premietanie filmu. Od tej doby sa o adaptáciu značky do virtuálneho sveta nikto nepokúsil. Je až trestuhodné, že herný potenciál Avatara zostal ležať 14 rokov, kým ho opäť niekto nezdvihol.
No a či sa vám to páči alebo nie, znova sa o to pokúsil Ubisoft, ktorý to už raz pekne pokazil. Tentokrát sa šance navštíviť Pandoru chopilo štúdio Massive Entertainment, známe najmä vďaka značke Tom Clancy's The Division. Priznám sa, že osobne som od toho nemal veľké očakávania. Hlavne, keď mal byť Avatar: Frontiers of Pandora len ďalšou akciou v otvorenom svete, ktoré Ubisoft vydáva už roky podľa jednej a tej istej Far Cry formulky.
Prvýkrát som hru zapol trochu s nechuťou, pretože šablóna hier od Ubisoftu mi už naozaj lezie krkom. Ponúka síce veľké a krásne otvorené svety, ktoré však až trestuhodne nevyužíva. Namiesto zaujímavých príbehových úloh a charakterov väčšinou predstaví ploché postavy a mapu posiatu generickými misiami, ktoré začnú nudiť už po prvých hodinách hrania.
Z Avatar: Frontiers of Pandora som však v úvode cítil niečo viac a celkom ma prekvapilo, že som hru vypol až po dvoch hodinách. Dokonca som na ňu neskôr počas dňa myslel a tešil sa, kedy si ju zapnem znova. S očakávaniami som však bol veľmi opatrný a ak ste na tom podobne, určite vás bude zaujímať, ako táto posledná veľká AAA hra roku 2023 dopadla.
Grafické orgie
Túto recenziu by som začal trochu netradične rozborom grafickej stránky. Práve tá vás totiž odzbrojí hneď na začiatku, pretože doslova berie dych. Avatar: Frontiers of Pandora je po vizuálnej stránke vo svete hier presne tým, čím je jeho filmová predloha na veľkom plátne. Massive Entertainment tu rovnako posúvajú hranice možného a predvádzajú graficky úchvatný titul, ktorý ukazuje silu skutočnej novej generácie.
Na hru som sa nevedel vynadívať a už počas prvých hodín na Pandore som si urobil snáď rekordné množstvo screenshotov. Je to bez okolkov najkrajšie vyzerajúca fps akcia, aká tu kedy bola. Vizuálny vau efekt by sa dal porovnať s tým, čo kedysi na počítače priniesla legenda menom Crysis. Snowdrop engine ukazuje svoju silu v každom lístočku na krásne vymodelovanej Pandore.
Flóra tu doslova dýcha, vegetácia sa krásne hýbe do vetra a ponúka obrovskú rozmanitosť na každom kroku. Je tu dokonalá práca so svetlom a množstvo úchvatných detailov, ako napríklad padajúce kvapky na krídelká vášho šípu, ktoré si všimnete počas dažďa pri naťahovaní strely. Pandora sa totiž predvádza v každom počasí a má svoje čaro cez deň aj v noci. Stromy vrhajú realistické tiene, voda krásne odráža odlesky a po okolí si poletuje hmyz.
Všade sú rôzne liany, obrastené stromy, mach, skalnaté miesta, majestátne vodopády a prekrásne výhľady. Noc zas servíruje neónové purpurovo-modré kúzelné momenty v podobe svietiacich rastlín, ktorý poznáte aj z filmovej predlohy. Až počas skúmania prostredia som úplne pochopil, prečo sa Ubisoft rozhodol pre hru z prvého pohľadu. Len tak nám totiž dáva najlepšiu možnosť, ako si dokonale vychutnať každý detail.
Veľmi pekne sú spracovaní aj modrí obyvatelia Pandory. Nechýbajú im detaily ani živé animácie tvárí. Slušnú atmosféru majú tiež akačné pasáže, výbuchy, oheň a ďalšie efekty. Aj vďaka tomu všetkému je Avatar: Frontiers of Pandora veľmi fotogenická hra. Osobne som už počas prvých hodín urobil niekoľko stoviek screenshotov, a to podobné praktiky nemám vo zvyku.
Na svoje si prídu aj milovníci foto režimu, ktorý ponúkne rôzne možnosti úprav na vytvorenie dokonalých oku lahodiacich záberov. Za kratší koniec neťahá ani audio, ktoré obsahuje slušný dabing a výborný soundtrack s odkazom na filmy od Jamesa Camerona. Novinka má na konzolách dva režimy zobrazenia, ktoré ponúkajú kvalitu s 30 a výkon so 60 fps.
Rozdiel medzi nimi nie je veľký, ale oba fungujú úplne bez problémov. Počas hrania som sa nestretol som žiadnymi bugmi a snímkovanie je pekne stabilné. Ubisoft pri optimalizácii Snowdrop enginu odviedol skvelú prácu, čo je minimálne na konzolách vidieť.
Nový príbeh bez filmových postáv
Po stránke deja si Avatar: Frontiers of Pandora zachováva samostatnú tvár. Chválim, že nekopíruje filmy a rozpráva svoj vlastný príbeh. Odohráva sa v rovnakom čase, ako Avatar: Cesta vody, ale na západnej strane Pandory. Tam miestnych obyvateľov sužujú ľudské jednotky korporácie RDA, ktoré sa planétu rozhodli kolonizovať a pripraviť o vzácne zdroje.
Vy sa tak dostávate do úlohy mladého Na'viho, ktorý bol kedysi vychovávaný v zajatí tvrdou ľudskou rukou. Podarilo sa mu však utiecť a pridáva sa na hnutie odporu proti nepozvaným hosťom. Svojho hlavného hrdinu si vytvoríte krátko po začiatku hry v jednoduchom editore. Umožní vám vybrať pohlavie, dabing aj upraviť rôzne črty tváre.
Hneď potom sa môžete naplno ponoriť do dejovej linky. Po vytriezvení z krásneho vizuálu však v tomto smere príde menšie sklamanie, pretože od príbehu netreba očakávať veľa. Značka síce má potenciál, ale Ubisoft Massive ho využíva len veľmi slabo. Potešia menšie odkazy na filmy, ale sklamú ploché zabudnuteľné postavy a slabšie tempo. Nepoteší ani málo zaujímavý štýl rozprávania či väčšinou prázdne dialógy. Aj napriek tomu však príbeh ponúkne niekoľko svetlých momentov, ktoré fanúšikov určite potešia.
Hlavná dejová linka zaberie cca 20 hodín a môžete si ju rozšíriť vďaka vedľajším questom. Bohužiaľ náplň misií patrí k najslabším aspektom hry. Nie sú veľmi zaujímavé a Ubisoft až trestnuhodne nevyužíva Pandoru či celkový vesmír značky Avatar. Väčšinou je to len o tom, aby ste išli z bodu A do bodu B a niečo alebo niekoho našli.
Často príde aj na misie, kde treba infiltrovať RDA tábor, zničiť jeho slabé miesta a tým zabrániť znečisteniu, kvôli ktorému oblasť v okolí tábora zomiera. Tento štýl poznáte z vedľajších balastných misií rôznych hier a štúdio Massive ho teraz zakomponovalo aj do hlavnej kampane.
Snáď netreba dodávať, že to bolo rovnako zlé rozhodnutie, ako open combat misie v kampani Call of Duty: Modern Warfare III. Rovnako, ako tam, aj tu chýbajú pamätnejšie momenty a je veľká škoda, že sa to celé opäť raz po stýkrát uberá v klasickom štýle Ubisoft hier.
Tie ničím neprekvapia a ich hlavnou devízou je krásny svet, ktorý autori nedokážu naplniť zaujímavým obsahom ani adekvátne využiť a trvá to už roky. Aj preto sa čudujem, že to mnohým hráčom vadí až teraz, práve pri Avatarovi, zatiaľ čo v prípade Far Cry sú s veľmi podobným obsahom úplne v pohode. Ak vám tento štýl nevadí tam a patríte k fanúšikom značky Avatar, určite budete spokojní aj tu.
Hrateľnosť v Ubisoft štýle takmer so všetkým, čo k tomu patrí
Avatar: Frontiers of Pandora mnohí po stránke hrateľnosti označovali za reskin Far Cry. Je pravda, že k tejto sérii má novinka najbližšie. Na druhej strane ale treba dodať, že sa hrá trochu inak a ja osobne by som Avatar reskinom nenazýval. Už len preto, že svet Pandory je často vertikálne orientovaný, čo dáva hre nový rozmer.
Budete tu veľa skákať a liezť, pričom pohyb je spracovaný veľmi dobre a akúsi ľahkú parkúrovú zložku som si celkom užil. Spočiatku je však presun z bodu A do bodu B trochu pomalý, ale všetko podstatne uľahčí moment, po ktorom získate vlastného Ikrana. Lietanie pôsobí veľmi dobrým dojmom a pocitovo by som ho prirovnal k Waterwingovi z Burning Shores.
Označiť hru ako prostý klon Far Cry bráni aj systém jednotlivých misií. Nemáte tu totiž pevne stanovený bod, ktorý nasledujete, ako ste možno zvyknutí aj z iných hier. Namiesto toho tu máte tzv. Na'vi pohľad, ktorý vás navedie na konkrétne miesto, kde sa misia odohráva. Tam však už musíte podľa textového zadania sami hľadať, čo treba robiť.
Tento systém nemusí vyhovovať každému a Ubisoft ho ako voliteľný skúšal napríklad v Assassin's Creed. V Avatar: Frontiers of Pandora je však zapracovaný priamo v hre a nedá sa vypnúť. Navádzanie k cieľu tak pre niekoho môže byť problém, ale ja osobne som blúdil možno len dvakrát za celú hru a navádzanie mi nerobilo závažnejšie problémy.
Väčšinou nájdete to, čo treba, aj keď budete potrebovať angličtinu, keďže hra nemá české titulky. Navigácia navyše aspoň podľa mňa celkom dobre zapadá do konceptu sveta Avatara, ktorý skrátka treba objavovať a ako som spomínal vyššie, veľmi radi sa ním budete kochať. Aj keď samotná mapa je spracovaná trochu zvláštne, má slabé priblíženie a orientácia na nej je naozaj biedna.
No a ak by vám tieto rozdiely nestačili, novinka sa od Far Cry líši aj štýlom hrateľnosti. Kým exotická strieľačka väčšinou spolieha na čistokrvnú akciu, Frontiers of Pandora je viac stealth hrou, pričom má aj vydarený platforming. Aj keď ten stealth tu nefunguje vždy dobre. Napríklad v momentoch, keď chcete skoliť mecha, ktorý má vyznačené slabé miesta. Ak ich trafíte, nevybavíte ho na jednu ranu.
Väčšinou to spúšťa poplach a okamžitú akciu. Je to škoda, pretože Ubisoft sa mohol posnažiť a spracovať to tak, aby ste mohli potichu likvidovať nepriateľov a prejsť tak každú misiu. Teraz sa často bohužiaľ nevyhnete akcii, pričom váš Na'vi nie je žiadny Rambo. Keď sa s ním len tak rozhodnete nabehnúť medzi mechov a vojakov, často to končí fatálne. Namiesto toho sa teda budete snažiť viac zakrádať aspoň do bodu, kým to pôjde.
O likvidáciu nepriateľov sa postará skromná ponuka zbraní. V základe máte luk na krátku a dlhú vzdialenosť, ktorý dokáže strieľať klasické či výbušné šípy. Arzenál neskôr doplnia aj ľudské samopaly, brokovnice, raketomety či vrhač bômb. V ceste vašej rebélii budú stáť jednotky RDA, ktoré sú až zúfalo jednotvárne.
Prakticky po vás pôjdu len klasickí vojaci so samopalmi či puškami alebo mechovia známi z filmov. Keď sa situácia zvrtne, občas priletí na pomoc kvadrokoptéra a tým ponuka priemerne inteligentných nepriateľov končí. Je to obrovská škoda, pretože slabá rozmanitosť sa neskôr podpisuje na stereotype súbojov.
Hru by skvele ozvláštnilo viac typov nepriateľov, prípadne súboje s bosmi, ktoré tomu mohli dodať viac hĺbky. Bohužiaľ, nič také tu nenájdete. Namiesto toho akčnú a stealth zložku dopĺňajú survival prvky, ktoré sa spoliehajú na lov či zbieranie surovín pre výrobu. Áno, toto už poznáte z Far Cry.
Na Pandore však môžete variť a jedlo vám bude dopĺňať energiu. Samozrejmosťou je tiež craftovanie šípov či hackovanie. Funguje v podobe minihry a odomyká dvere či aktivuje predmety. Spočiatku je minihra síce milá, ale neskôr sa okuká a je lepšie ju vypnúť v nastaveniach hry.
K hrateľnosti patrí tiež jednoduchý RPG systém, ktorý zahŕňa odomykanie schopností v parametroch ako boj, survival, Ikran či lov. Môžete si tu napríklad postupne zvýšiť zdravie, zlepšiť poškodenie, zrýchliť pohyb alebo robiť menej hluku pri stealth zakrádaní. K tomu sa pridávajú špeciálne schopnosti vašich predkov a levelovanie postavy. To je mimochodom dosť dôležité, pretože keď sa vydáte na misiu o level či dva vyššie, nepriatelia z vás urobia modrú kašu.
Na druhej strane som sa nemohol ubrániť pocitu, že levelovanie len umelo naťahuje hrateľnosť a núti vás plniť aj vedľajšie questy. Úroveň sa zvyšuje aj získavaním lepšieho vybavenia, ktoré si tu viete meniť podobne, ako v God of War. Akurát, že systém je podstatne jednoduchší.
Level posúva dopredu aj plnenie príbehových misií či rôznych bočných aktivít, ktorými je mapa klasicky posiata. Hru si navyše môžete vychutnať aj s kamarátom v kooperácii. Osobne som však testoval len režim pre jedného hráča, ktorý je plnohodnotný a neláme sa ako hranie Redfallu.
Výhody:
-
neuveriteľne nádherný vizuál
-
verne zachytená atmosféra
-
radosť z objavovania Pandory
-
vertikálne orientovaná mapa
-
vydarené platformingové pasáže a celkový pohyb
-
skvelý filmový soundtrack
-
niekoľko slušne navrhnutých misií a pár svetlých príbehových momentov
Nevýhody:
-
nezaujímavý príbeh
-
ploché postavy
-
väčšinou jednotvárne a repetitívne misie bez nápadu
-
trestuhodne nevyužité prostredie
-
veľmi chabá ponuka nepriateľov
Cena: od 59,99 eur
Platformy: PC, PS5, Xbox Series X/s
Hodnotenie: 6/10
Záver
Herný Avatar po vizuálnej stránke uchvacuje rovnako, ako jeho filmová predloha. Ubisoft v tejto oblasti naozaj posunul doterajšie hranice a svet, ktorý vytvoril, berie dych. Viem si predstaviť, že fanúšikovia budú nadšení z verne zachytenej atmosféry a objavovania samotnej Pandory. Potešia aj vydarené platformingové pasáže či vertikálne orientovaná mapa. K tomu sa pridáva niekoľko slušne navrhnutých misií, platforming a skvelý filmový soundtrack.
Toto veľkolepé pozlátko som si ako fanúšik značky Avatar naozaj užíval prvých pár hodín. Po nich však prišlo vytriezvenie, pretože po stránke hrateľnosti je Frontiers of Pandora klasický akčný open world od Ubisoftu, ktorý už bohužiaľ ničím neprekvapí. Ponúka veľkú mapu posiatu nudnými aktivitami, trestuhodne nevyužíva krásne navrhnuté prostredie a väčšinou servíruje len jednotvárne misie bez nápadu.
Svoj potenciál nedosiahol ani príbeh či ploché postavy, na ktoré veľmi rýchlo zabudnete. Ak však máte radi hry od Ubisoftu a ich roky sa opakujúca formulka vás stále neomrzela, Avatar: Frontiers of Pandora by mohol naplniť vaše očakávania. O to viac, ak patríte k fanúšikom značky. Aj keď berte na vedomie, že toto je trochu iné, menej akčné Far Cry.
Diskusia k článku: