Úprimne, nie som práve fanúšikom nezávislej indie tvorby. Asi ako väčšina hráčov milujem hlavne trojáčkové tituly, ktoré svojim spracovaním dokážu strhnúť takmer na všetkých frontoch.
Z času na čas sa však objaví zaujímavá novinka aj v nezávislom svete, po ktorej siahnem veľmi rád a väčšinou som spokojný. Príkladom je výborné sci-fi dobrodružstvo The Gunk (recenzia) alebo špičková kung-fu jazda Sifu (recenzia).
Zabudnúť netreba ani na atmosferickú samurajskú akciu Trek To Yomi (recenzia). Každá z týchto hier si právom zaslúži vašu pozornosť a bolo by škoda, keby sa utopili v ponuke, ktorú ovláda AAA produkcia.
Veľmi podobne je na tom aj ďalší kvalitný indie titul, ktorým je Forgive Me Father. Ide o temnú retro hororovú FPS akciu, ktorá prináša hrateľnosť zo starej školy. Inšpiruje sa novelami H.P. Lovecrafta a vizuálne vychádza z komiksového štýlu.
Musím uznať, že len z ukážok to celé vyzeralo veľmi slušne. A tak je na mieste hľadať odpoveď na otázku - budeme sa pri tejto novinke baviť podobne, ako v prípade DOOMU, Quakea, System Shocku či ďalších old school strieľačiek?
Kašlite na príbeh, taste zbrane
Asi uznáte, že vyššie zmienené tituly nás k monitorom počítačov nedostali kvôli strhujúcemu príbehu. Forgive Me Father nebude výnimkou a v tomto smere tieň svojich predkov určite nepreskočil.
Príbeh tu je, ale verím, že pre mnohých z vás nebude až taký podstatný. Na začiatku máte na výber jednu z dvoch hrateľných postáv. Prvou je kňaz odhodlaný poraziť pekelné zlo. Jeho charakter ponúka pomalší, defenzívnejší štýl hrania.
Ak by vás tento popis neoslovil, vybrať si môžete aj novinárku bažiacu po odhalení záhady temného mestečka. Hranie za ňu bude rýchlejšie a agresívnejšie. Bez ohľadu na vašu voľbu je príbeh na vlas rovnaký a mení sa len hrateľnosť, resp. schopnosti hlavných postáv.
Dostávate sa do mestečka Pestisville, odkiaľ vám píše znepokojený bratranec. Spomína divné hlasy, paniku a záhadnú situáciu, počas ktorej miznú ľudia a všetko to smeruje k temnému kultu.
Keď však dorazíte do mesta, nečakajte vrelé privítanie ani slávnostný rodinný obed. Váš bratranec totiž medzitým pribudol na zoznam nezvestných osôb. Skôr než sa nazdáte sú vám v pätách po krvi bažiace potvory a ja ne čase tasiť zbraň.
Ďalšie črepiny príbehu sa vám budú postupne odhaľovať v podobe poznámok z denníkov, bodov záujmu či novinových ústrižkov. Hra vás na nich upozorní výstižným slovom STORY. Po dejovej stránke to však nie je veľmi zaujímavé.
Ide skôr o chvíľkové oddychové body, ktoré vás vytrhnú od neustálej akcie. Ak sa im nechcete venovať, nie je to nutné. Aj mňa postupom času prestali baviť, pretože Forgive Me Father je hlavne akčná jazda, pri ktorej by ste si mali hlavne dosýta zastrieľať.
Nabíjanie zbraní je luxus, ktorý si nemôžete dovoliť
A keď hovorím o streľbe, mám na mysli čistokrvnú kanonádu, od ktorej vás dokonca nebude zdržiavať ani výmena zásobníkov. Skrátka pálite dovtedy, kým máte guľky. Forgive Me Father vás totiž nechce zdržiavať žiadnymi hlúposťami navyše.
Akcia je skutočne zbesilá a hrá sa výborne. Prestrelky sú rýchle, dynamické a brutálne. Presne tak, ako sa na starú školu patrí. Takmer vždy máte do čoho páliť a démonické sily sa na vás valia zo všetkých strán. Latka zábavy je tu kvalitatívne na podobnej úrovni akú ponúka DOOM.
Hrateľnosť je rýchla a má šťavu. Prestrieľavate sa prostredím, hľadáte kľúče na odomykanie dverí a sem tam niečo aktivujete. Počas rozbehnutej akcie je však nutné byť neustále v pohybe. Ak zastanete, môže to byť vaše naposledy. A nepridáva tomu ani fakt, že lekárničky a náboje miestami nie sú rozmiestnené práve ideálne.
Preto musíte byť rýchlejší, ako vaši nepriatelia. Ich skalpy budú lemované čvachtavými zvukmi krvi a paľbu si budete užívať. Možno je však trochu škoda príliš jednoduchého konceptu hry, ktorý ku koncu trochu stráca dych.
Chýba tomu niečo, čo by Forgive Me Father popri neustálej paľbe spestrilo. Napríklad nový DOOM pridal skákacie pasáže, ktoré si síce našli aj odporcov, ale mne osobne sa veľmi páčia.
Skvele totiž variujú hrateľnosť, ktorá vďaka tomu nenudí aj pri oveľa výdatnejšej dĺžke hry. Forgive Me Father je prakticky iba o strieľaní a aj keď je to skvelé, po niekoľkých hodinách to bude chcieť niečo viac.
Hlavne, keď podanie príbehu až tak nezaujme a na jeho postupné odhaľovanie sa veľmi rýchlo vykašlete. Našťastie kanonáda je zábavná na dlhú dobu a problém nastane možno až ku koncu.
Dovtedy vám však zlo vo Forgive Me Father nič nedaruje. Má rôznu podobu a cestu vám skrížia napríklad zombie, ktorí si občas nesú v ruke náhradnú hlavu pre prípad, že by ste im tú na krku chceli zostreliť.
Čakať môžete aj rôzne strieľajúce potvory, policajtov s toxickou dezinfekciou, rybárov hádzajúcich vybuchujúce úlovky či niekoľkých bossov. Paleta krvilačných antagonistov je dostatočne pestrá a ich likvidáciu bude spríjemňovať rovnako zaujímavý arzenál.
Máte tu napríklad klasický revolver, brokovnicu, mafiánsky samopal thompson, ale aj ťažké explozívne kalibre. K tomu hra pridáva aj niekoľko schopností. Za farára je tu napríklad kríž, ktorého použitie vám zvýši úroveň života v prípade, že po blízku nie je žiadna lekárnička.
K tomu sa pridáva švihnutie metličkou so svätenou vodou, čo na istý čas nepriateľov zastaví. Spomenul by som tiež nekronomikon, teda fiktívnu knihu od H.P. Lovecrafta, ktorá vám na chvíľu prepožičia nesmrteľnosť.
Ak si na začiatku hry vyberiete novinárku, môžete využiť napríklad blesk fotoaparátu, ktorý nepriateľov oslepí. Schopnosti a zbrane si potom viete vylepšovať, čo im prirodzene pridáva na poškodení, rýchlosti, presnosti či kadencii.
Z jedného revolveru sa tak ľahko stanú dve a munícia klasického samopalu sa dokáže premeniť na elektrické guľky. Navyše sa počas toho deje jedna krásna vec. S postupným vylepšovaním arzenálu sa viackrát mení aj dizajn zbraní, ktoré vyzerajú nebezpečnejšie. Niečo také často nevidíme ani v áčkovej produkcii.
Prekvapivo rozmanitý komiksovo krvavý vizuál
No a keď už sme pri dizajne, Forgive Me Father sa v tomto smere nenechá zahanbiť ani pri ďalších aspektoch. Má veľmi pekný komiksový vizuál, čomu zodpovedajú aj kreslené animácie.
Celé je to akýsi prienik medzi 3D svetom hry, ktorý obývajú 2D ručne maľované postavy. Ich dizajn je kreatívny a pekne ukazuje, že sa autori vyhrali s rôznymi detailami. Až vám niekedy príde ľúto, že ich musíte premeniť na krvavú mláku.
Aj s hektolitrami krvi však Forgive Me Father vo výsledku vyzerá naozaj pekne. Veľký podiel na tom nemá iba s citom navrhnutá výtvarná stránka, ale aj pestrá variabilita úrovní. Pozriete sa tu do tajomných, pivníc, lesa, na cintorín, do otvoreného mestečka či na rôzne temne ladené lokality.
Tie si užijete celkovo počas 7 – 8 hodín hrateľnosti. Spestriť si to môžete výberom z až piatich úrovní obťažnosti či hraním za druhú postavu s jedinečnou ponukou schopností. K tomu sa pridáva ešte nekonečný režim v arénovom štýle, kde sa na vás valia monštrá a musíte prežiť čo najdlhšie.
Výhody:
-
návyková hrateľnosť zo starej školy
-
rýchla krvavá akcia, ktorú si budete užívať
-
rozmanitá ponuka zbraní s možnosťou vylepšení
-
dvojica hrateľných postáv s jedinečnou ponukou schopností
-
veľmi pekný komiksový vizuál kombinujúci 2D a 3D prvky
Nevýhody:
-
slabší príbeh, ktorý vás svojim podaním rýchlo prestane zaujímať
-
ku koncu to celé trochu stráca dych
-
v náplni hry chýba niečo, čo by ju popri zbesilej akcii trochu viac spestrilo
Hodnotenie: 8/10
Orientačná cena: 19,99 eur
Platformy: PC
Záver
Nezávislá indie tvorba ide väčšinou mimo mňa. Keď jej už však z času na čas dám šancu chcem, aby to naozaj stálo za to. Ak by som vám pre tento rok mal zatiaľ odporúčať jednu indie hru, bol by to rozhodne Forgive Me Father!
Je to stará škola strieľačiek so všetkým, čo k tomu patrí. Čakajte teda dostatočne návykovú hrateľnosť, zábavu, brutalitu, ale aj štýlový vizuál. Chybičky tu samozrejme sú, ale aj napriek tomu ide za dvadsať eur o skvelú kúpu, ktorú by fanúšikovia strieľačiek nemali prehliadnuť.
Diskusia k článku: