Udalosti 17. novembra 1989 odštartovali mnohé zmeny v našej spoločnosti, ktoré majú dosah aj na sektor elektronických komunikácií. Do tej doby nebolo u nás umožnené súkromné podnikanie, a tak obyvatelia ani nemali na výber, ktorého telekomunikačného operátora si zvolia, bol iba jeden národný operátor. Neexistovala konkurencia.
Keby nedošlo k zmene režimu, obmedzeniam by sa nevyhol ani internetový obsah, ktorý by podobne ako v iných nedemokratických režimoch podliehal cenzúre. Ľudia by nemohli písať na sociálnych sieťach svoj názor bez toho, aby skončili na výsluchu alebo za mrežami.
V prednovembrovom období sme ani zďaleka nemali taký veľký výber z televíznych programov, ako je tomu dnes. Televízne programy boli šírené len terestriálne z televíznych vysielačov, o káblovej televízii alebo satelitnom príjme sme mohli len snívať. V televízii sme mohli prijímať dva národné programy a kto býval v prihraničnej oblasti, tak mohol cezhranične prijímať aj televízne programy susedného štátu.
Kto sa chcel dostať k necenzurovaným informáciám, ten počúval rozhlas. Ale ani to nebolo vždy jednoduché. Štátne orgány v tom čase prevádzkovali silné rušičky, ktorými sa snažili znemožniť príjem programov, ktoré pre našich občanov vysielali demokratické krajiny. Dnes je rušenie príjmu zakázané a prevádzkovateľom rušičiek hrozí vysoká pokuta.
Dnes je to 33 rokov, čo študenti odštartovali pád komunistov a zmenu režimu, ktorý nám priniesol slobodu. Slova, výberu a možnosti cestovania. To, čo máme dnes, nebolo vždy samozrejmosťou, vážme si to.
Zdroj: tlačová správa ALPI
Diskusia k článku: