A Plague Tale: Requiem: takmer dokonalý návrat

Pokračovanie príbehu Amicie a Huga vás chytí a nepustí až do konca. Requiem skvele rozširuje základné mechaniky o nové prvky, prináša krásny svet plný kontrastov a až 300-tisíc potkanov v jednej scéne.

Akčná adventúra A Plague Tale: Innocence bola čiernym koňom roka 2019. Predviedla vynikajúcu atmosféru historického Francúzska, ktorú mrazivým spôsobom lemovali hordy potkanov. 

Všade naokolo zúril mor a v centre diania emotívneho príbehu sme videli dvoch súrodencov Amiciu a Huga, unikajúcich pred krutou inkvizíciou. A Plague Tale: Innocence malo z môjho pohľadu všetko, čo kvalitná a zábavná hra má mať. 

Napriek tomu ma v čase vydania obišla a zostala v tieni väčších značiek ako Star Wars Jedi: Fallen Order, Gears 5, Death Stranding či Mortal Kombat 11. Ak ste urobili podobnú chybu a máte radi žáner akčných adventúr zameraných na stealth, k Innocence sa rozhodne vráťte. 

Ja sám som ho dohral len pred pár dňami a preto sa teším, že môj zážitok mohol okamžite pokračovať s A Plague Tale: Requiem. Ostatní samozrejme čakali dlhšie, pretože Amicia a Hugo sa vracajú po troch rokoch od vydania vynikajúceho prvého dielu. 

Pred hraním Requiem ma teda trápila len jediná otázka. Podarí sa štúdiu Asobo úspešne nadviazať na kvalitnú jednotku a naplniť vysoké očakávania? Ja už odpoveď poznám a vy sa ju dozviete po dočítaní týchto riadkov. 

Idylka, ktorá netrvá dlho

A Plague Tale: Requiem sa odohráva šesť mesiacov po udalostiach jednotky. Amicia pôsobí spokojne a sledujeme, ako sa spolu s Lucasom snažia zabávať malého Huga. 

Musím povedať, že po tom, čo prežili, som im pokojné chvíle od srdca doprial. Hugova choroba je, zdá sa, pod kontrolou a súrodenci sa po úniku zo zdevastovanej vlasti snažia začať nový život. 

Útočisko nájdu na juhu Francúzska, kde si veľmi rýchlo obľúbia nové mesto. Práve v ňom by sa radi usadili a našli aj definitívny liek na Hugovo trápenie. Idylka hlavných hrdinov však bohužiaľ netrvá dlho. Hugove patálie s Maculou sa opäť zhoršujú a naberajú na obrátkach. 

Smrť a skaza sa vracajú v podobe záplavy potkanov, ktoré požierajú všetko živé. Zúfalstvo hlavných hrdinov narastá, no objaví sa aj nová nádej v podobe záhadného miesta. Práve tam by sa mohol ukrývať liek na Hugovu chorobu, ktorý navždy ukončí chlapcovo trápenie. 

Samotná zápletka tentokrát postráda diabolskú tvár antagonistu, ktorú sme mohli vidieť v podobe Vitalisa z jednotky. Pokračovanie je skôr o putovaní a veľkej snahe zachrániť Huga skôr, než na ňom Macula zanechá fatálne následky. Výzva však bude náročnejšia a súrodenci sa nezaobídu bez pomoci od rôznych, niekedy prekvapivých spojencov. 

Viac priestoru tu dostane mladý alchymista Lucas a tešiť sa môžete aj na nové zaujímavé postavy. Temný príbeh s nádychom nadprirodzena sa nesie opäť v znamení zvedavosti, kedy podobne ako v Innocence skrátka chcete vedieť, čo bude ďalej. 

To vás bude poháňať počas celej hry. Ja som si dej užíval, aj keď bol trochu menej intenzívny než v prvej časti. Autori si tu dávajú viac na čas. Nebudú chýbať emócie, ale zažijete aj intenzívne akčné momenty, ktoré mi trochu pripomenuli sériu Uncharted. 

Budú tu však aj pokojnejšie pasáže, počas ktorých si ústredná dvojica emocionálne oddýchne a získa dôvod na úsmev. Dokonca sa občas pridá aj humor či sarkazmus, ktoré v prvej hre chýbali. 

Do popredia sa dostáva prehlbujúci sa vzťah Amicie a Huga, ale aj nové témy, ako náboženský fanatizmus. Značka A Plague Tale mi tak trochu pripomína The Last of Us (recenzia) a v podobnom štýle sa vydáva aj pokračovanie. 

Keďže príbeh Joela a Ellie milujem, A Plague Tale Innocence mi tiež rýchlo prirástlo k srdcu. Inak to nebolo ani v prípade tohto pokračovania, kde sa postavy vyvinuli a viac dospeli. Napríklad Amicia tu už nie je nevinné mladé dievča a na jej charaktere sa priamo podpísali udalosti prvého dielu. 

Je frustrovaná zo situácie, často ju prepadnú výčitky a v niektorých momentoch prekvapí tým, že dokáže byť naozaj chladnokrvná. Po stránke príbehu nemám čo vytknúť, aj keď občas je škoda trochu kolísavého tempa. 

No a skvelým bonusom je, že Requiem podobne ako Innocence môžete vychutnať s českými titulkami, čo lokálnym hráčom rozhodne pridá na zážitku. Ešte by som spomenul fakt, že príbeh je priamym pokračovaním Innocence a tak často odkazuje na minulé udalosti. 

Aj napriek tomu, že od vydania prvej hry uplynuli tri roky, udalosti z nej vám Requiem žiadnou formou nepripomenie. Autori sa tu mohli vydať cestou Horizon: Forbidden West (recenzia), ktoré vám v úvode hry pripomenulo všetko podstatné. 

Absencia dejovej rekapitulácie tu tak za mňa trošku chýba, čím si vývojári zavreli cestu k nováčikom. Znalosť prvej hry je tak k dokonalému zážitku viac než podrebná. O to viac si A Plague Tale: Requiem užijú fanúšikovia prvého dielu. 

Tých si hlavní hrdinovia a svet hry už od začiatku omotá okolo gamepadu a nepustí až do konca. To znamená zhruba 18 hodín, čo na príbehovú akčnú adventúru rozhodne nie je málo. A Plague Tale: Requiem je tak o niečo dlhšie, než prvý diel. 

K znovuhrateľnosti navyše prispieva režim new game+, ktorý sa odomkne po dohraní. Môžete si v ňom dobrodružstvo Amicie a Huga vychutnať ešte raz, so všetkými odomknutými schopnosťami a výbavou. 

Okrem toho tu nájdete aj rôzne bonusy, zberateľské predmety aj fotografický režim. Ten je však orientovaný iba na základ a neponúka žiadne filtre ani širšie možnosti. Viete si tu napríklad nastaviť zorné pole, kameru, ohnisko alebo expozíciu. 

Stealth už nebude jediná cesta

A Plague Tale Innocence bola akčná adventúra zameraná na stealth. Štúdio Asobo pokračuje v tomto duchu aj s Requiem, ale hlavným hrdinom pridáva viac možností. Základné mechaniky hry vám každopádne osvieži hneď úvod. 

Amicia je po udalostiach z prvého dielu psychicky odolnejšia a nebojácnejšia. To sa odráža aj na stretoch s nepriateľmi, ktorým už dokáže čeliť aj priamo. Samozrejme, stále sa jedná o krehké dievča, takže nečakajte pästné súboje proti ťažkoodencom. 

Po novom ich však dokáže napadnúť od zadu a keď ju chytia počas naháňačky, väčšinou to nekončí jediným tragickým úderom ako v Innocence. Amicia sa v Requiem dokáže pozviechať, úder vrátiť a utiecť nepriateľom do bezpečia. 

Aj keď vás odhalia, stealth postup nemusí končiť fatálne. Väčšinou im môžete ujsť, skryť sa v kríkoch alebo pod stolom, dreveným vozom a podobne. Amicia okrem toho dokáže používať nôž na tichú likvidáciu odzadu. 

Stealth tak už nie je jediná cesta, po ktorej by hra skončila fatálne. Aj keď stále tu viete naraziť na silných nepriateľov s ktorými si skrátka neporadíte. Rozšírenie možností pri tých slabších je však určite super a vývojári skvele posunuli schopnosti hlavnej hrdinky. 

Podobne ako v Innocence aj tu bude prak vašim verným bojovým spoločníkom. Funguje klasicky a používa sa na odstránenie nepriateľov či prekážok. Strieľať môžete kamene, ktoré zásahom do hlavy na jednu ranu likvidujú nechránených vojakov. 

K tomu sa samozrejme pridáva aj alchymistická munícia známa z prvej hry. Vypáliť tak viete ignifer zapaľujúci žhavé uhlíky, čo vám neraz zachráni krk pred potkanmi, ktoré sú stále veľmi citlivé na svetlo. 

Oheň naopak uhasí exstinguis skvele využiteľný v prípade, že chcete odstrániť strážcu s lampášom, ktorý sa takto chráni pred krysami. Je tu tiež tér, ktorý v kombinácii s horľavým povrchom spôsobí ešte väčšie plamene alebo posilní už horiaci oheň. 

Spomenúť musím aj odoris so schopnosťou na krátko odlákať potkany na určité miesto. Alchymistickú muníciu môžete strieľať z praku, hádzať ručne alebo vložiť do nádoby, čím maximalizujete jej účinok. 

Každý z týchto troch spôsobov je využiteľný v inej situácii. Muníciu si viete rovnako ako v prvej hre vyrábať z pozbieraných surovín. Bojový arzenál Amicie však po novom v A Plague Tale: Requiem rozširuje kuša. 

Dokáže strieľať klasické smrtiace šípy, ale aj alchymistickú muníciu. Spôsbom, akým postupujete vpred navyše rozvíja vaše schopnosti. Tu kvitujem, že sa autori nevydali cestou megalomanstva. 

Nie je tu teda strom schopností s desiatkami rôznych možností, ktoré počas hry ani nevyužijete. Namiesto toho priniesli veľmi praktický návrh rozdelený do troch úrovní. Prvou je prezieravosť, kde sú vylepšenia ako rýchlejší pohyb v podrepe alebo hádzanie predmetov do väčšej vzdialenosti. 

Ďalej je tu agresivita orientovaná na boj. Máte tu napríklad rýchlejšie zotavenie po údere alebo strčenie nepriateľa do ohňa či roja potkanov. Do tretice sa pridáva vynaliezavosť, vďaka ktorej môže Amicia rýchlejšie vyrábať alchymistickú muníciu alebo šetriť pri výrobe suroviny. 

Celková hrateľnosť je vzhľadom na širšie možnosti boja, novú zbraň a vylepšenia prekopaná tým správnym spôsobom. Nebude tu núdza ani o akčnejšie momenty a A Plague Tale: Requiem sa skrátka hrá skvele. 

Pomáha tomu tiež fakt, že herný svet je teraz detailnejší, väčší, pestrejší a celkovo pôsobí oveľa lepším dojmom. Stále ide síce o lineárnu záležitosť, ale dostanete sa aj do niekoľkých otvorenejších prostredí v štýle Uncharted. Môžete ich preskúmať a počas postupu vpred narazíte aj na rôzne možnosti ciest či riešení situácie. 

Kým nové možnosti a väčší herný svet skvele posúvajú A Plague Tale: Requiem vpred, je tu tiež niekoľko neduhov známych z Innocence. Mám na mysli napríklad umelú inteligenciu, ktorá by si zaslúžila trochu doladiť. 

Niekedy sa stáva, že vás stráže nevidia hneď pod nosom, inokedy som mal pocit, že ich orlí zrak prekonáva AI zo Sniper Elite 5 (recenzia). Okrem toho tu budú aj momenty, kedy po vás idú stráže, ktoré následne zahliadnu vášho spojenca, ale tvária sa, že ho nevidia. Vo výsledku to pôsobilo trochu zvláštne. 

Potkany sa vrátili 

V A Plague Tale: Requiem vám po krku nepôjdu iba stráže v plnej zbroji, ale aj lukostrelci, a vojaci so štítmi. Novou výzvou budú cvičení sokoli, pripravení vyzobať vám oči z jamiek. K tomu sa vrátili aj agresívne roje potkanov, ktoré ste si mohli dosýta užiť v Innocence. 

Ak vás v prvej hre desili, teraz vás iste poteší fakt, že po novom už dokážu aj liezť po určitých stenách. Okrem toho je ich podstatne viac, sú agresívnejšie aj inteligentnejšie. Rozvinul sa aj ich vzťah s Hugom, ktorý ich po novom dokáže ovládať. 

Výhodou je, že ich potom viete poslať proti vojakom alebo môžete využívať ich zmysly, ktoré vám odhalia prítomnosť nepriateľov. Funguje to podobne, ako orlí zrak v sérii Assassin's Creed. Na obrovské zástupy potkanov, mor a vojakov však naši hrdinovia nebudú sami. 

A Plague Tale: Requiem totiž rozširuje množstvo spojencov, kde okrem známeho Lucasa prídu na rad aj nové tváre. Spomenúť môžem zahorklého rytiera Arnauda, ktorého sila vám pomôže v každom konflikte. Jeho opakom je pôvabná pirátka Sophie, využívajúca sklíčko. 

Vďaka nemu dokáže zapáliť trávu alebo chytať svetlo, čo vám neraz zachráni krk pred krvilačnými potkanmi. Vaši spojenci vám budú navyše nápomocní aj počas niektorých puzzle hádaniek, ktoré tu podobne ako v Innocence tiež nechýbajú. 

Sú navrhnuté dobre a vývojári pri nich ukazujú svoju kreativitu. Majú tiež náležitú náročnosť a budete sa pri nich musieť zamyslieť. Nie je to však nič hrozné. Výzva je adekvátna a hádanky sú zároveň dobre vyvážené. 

Pestrý a krásny svet 

Grafická stránka A Plague Tale: Requiem tvorí pomyselnú čerešničku na torte, ktorá vám chutí a chcete si ju dať na raňajky, obed aj večeru. Je to jedna z najkrajších tohtoročných hier a za vizuál si štúdio Asobo rovnako zaslúži pochvalu. 

Novinka ponúka pestrejší, väčší a živší svet, v ktorom je radosť prežívať príbeh ústrednej dvojice. Tu musím vyzdvihnúť aj animácie a kvalitné stvárnenie postáv, najmä Amicie a Huga. Vyzerajú výborne a máte pocit, že sú živí. 

Samotné prostredie je navyše plné kontrastov, kde na jednej strane navštívite zaľudnené mestá, ktorých sa pliaga ešte nedotkla. Stredovek tu dýcha životom, či už ide o preplnené trhy, pouličných predavačov alebo miestnych obyvateľov rozprávajúcich sa na ulici. 

V kontraste s tým sú potom miesta zasiahnuté morom a potkanmi. Tu vám vývojári servírujú rôzne náročné situácie, ktoré si neviem predstaviť, že by som zažil na vlastnej koži. Dosť náročné to mali Amicia a Huto už v Innocence, ale štúdio Asobo v tomto smere stále dokáže prekvapiť. 

Miestami naozaj civíte, čím všetkým vás Requiem nechá prejsť. Zároveň sa divíte tomu, ako to stále funguje, keď si po poslednom podobnom momente poviete, že ste asi videli všetko a nič vás neprekvapí. 

A Plague Tale: Requiem vám naservíruje pohľad na hnijúce obete moru, medzi ktorými nechýbajú ani deti. Súčasťou ťažkej doby bude aj veľa krvi, ohlodané telá a rôzne mrazivé momenty s obrovskými vlnami potkanov.

Údajne ich tu v jednej scéne môže byť až naraz až 300-tisíc. Toto neuveriteľné číslo si však vyžiadalo svoju daň v podobe poklesu snímkovej frekvencie. A Plague Tale: Requiem je optimalizované na 30 fps, bez možnosti zmeny na 60 fps v režime výkonu. 

Problém však je, že v náročných scénach snímkovanie padá, čo trochu kazí výsledný zážitok. Okrem toho je tu vidieť slabšie detaily niektorých NPC postáv, čo v kontraste s dokonalým stvárnením hlavných hrdinov tiež nepôsobí ideálne. 

Naopak viac než ideálna je zvuková stránka hry. O soundtrack sa postaral jeden z najlepších francúzskych skladateľov Olivier Deriviere. Namiešal mix krásnych kompozícií, stredovekých motívov a hlbokých chorálov, ktoré dokonale podčiarkujú emocionálnu stránku a celkový zážitok z hry. Rovnako skvele je na tom aj dabing postáv, ktorý patrí k špičke. 

Výhody:

  • zaujímavý príbeh, ktorý vás nepustí až do konca 

  • skvele napísané postavy 

  • zábavný mix akcie, stealth a puzzle elementov

  • slušná herná dĺžka

  • veľmi dobré rozšírenie návykovej hrateľnosti o nové prvky 

  • krásna vizuálna stránka plná kontrastov 

  • špičkový zvuk a dabing 

  • české titulky 

Nevýhody:

  • občasné kolísanie snímkovej frekvencie 

  • neobsahuje režim výkonu (60 fps)

  • miestami slabšia AI 

  • škoda, že chýba rekapitulácia príbehu prvej časti 

Platformy: PC, PS5, Xbox Series X/S

Cena: 49,99 eur (PC), 59,99 (konzoly)

Hodnotenie: 9/10 

Záver

A Plague Tale: Requiem je výborné pokračovanie, ktoré prináša všetko, čo vás na prvej hre bavilo. Teda zábavný mix akcie, stealth a puzzle elementov. Navyše skvele rozširuje hrateľnosť o nové prvky a ponúka príbeh, ktorý vás chytí a nepustí až do konca. 

Štúdio Asobo s hrou odviedlo vynikajúcu prácu, či už ide o citlivo napísané postavy, slušnú dĺžku, špičkové audio alebo krásny svet plný kontrastov. Bez nejakých chybičiek sa to síce nezaobišlo, ale čas strávený s hrou som si maximálne užil. 

Za mňa teda vrelo odporúčam každému, kto má rád akčné adventúry, stealth a kvalitný príbeh. Samozrejme za predpokladu, že hral prvý diel. Ak vás obišiel, určite sa k nemu vráťte a nebudete ľutovať. O to viac, že je A Plague Tale: Requiem dostupné aj v Game Passe. To už je naozaj ponuka, ktorá sa neodmieta. 


 

Diskusia k článku:

Začať diskusiu