Zase sa raz roztočil kolotoč rečí okolo prepojovacích poplatkov a porovnávaní cien hovorov.
Takže:
Výška prepojovacích poplatkov nie je priamo úmerná cene hovoru. Nie je a nikdy nebude. Ak bude prepojovací poplatok medzi operátormi aj 1,00 euro za minútu, môže byť operátor ziskový s cenou hovoru 0,10 eura za minútu. Kto tomu nerozumie, nech debaty o prepojovacích poplatkoch opustí dobrovoľne a doštuduje si matematiku zo základnej školy. Kto tomu rozumie, tak nech skúsi dodať číselné vyjadrenia, ako výrazne sa prepojovacie poplatky premietajú do cien hovorov. Žiadne úchvatné percento to nebude, ale keď sa máme naťahovať, tak nech je to s číslami. Reálnymi.
Príklad:
Predstavte si dve odľahlé mestá, medzi ktorými vedie len jedna cesta. Každé mesto si za vstup po nej pýta poplatok 1 korunu. Jedno mesto má 1 000, druhé 2 000 obyvateľov. Z menšieho mesta do väčšieho dochádza za prácou, na nákupy či návštevy 1/2 ľudí, t.j. 500. Z väčšieho do menšieho je to samozrejme menej, asi štvrtina, ale opäť je to asi 500 ľudí. Takže sa nakoniec výber mýta vyrovnáva. Vo väčšom meste vyberú trebárs o čosi viac...napríklad 530 korún denne, a v menšom 480 korún. To je rozdiel asi 10 %. Obyvatelia menšieho mesta teda zaplatia 530 korún, ale vyberú 480! Korunový poplatok sa tak nakoniec premení na biznis o nejakých 10 % z neho, v prospech väčšieho mesta. Mestá po rokoch narástli, väčšie začalo byť vo výraznej výhode, lebo ľudia tam z menšieho mesta chodia za prácou, no tí z väčšieho mesta nepotrebujú do toho menšieho cestovať až tak často. Prišiel preto regulátor a na základe výpočtov určil, že poplatok väčšieho mesta za vstup bude mierne nižší než poplatok menšieho mesta. Tak sa výnosy z mýta každého mesta opäť takmer vyrovnali.
Z toho vyplýva, že vyrovnané prepojovacie poplatky sú len výmysel veľkých operátorov, ktorí chcú čiastočne zarobiť na tých menších. Znamená to však aj to, že rozdiely medzi poplatkami môžu čiastočne pomôcť menším operátorom rásť. Ale naozaj v nich nejde o to, že v prípade prepojovacieho poplatku 0,23 € / min. nemôže byť operátor ziskový s minútovou cenou 0,13 €. Veď on tie prepojovacie poplatky nielen dáva, ale aj vyberá. Malý pokles v cene prepojovacích poplatkov sa tak ešte menej premieta do ceny hovoru.
Keď sledujem diskusie pod článkami takéhoto typu, stretávam sa ešte s jednou hlúposťou - porovnávaním pretelefonovaní presných toľko minút v O2 s toľko-minútovým paušálom iného operátora. Ľudia dobrí, máte mobil prvý deň? Mali ste niekedy nejaký paušál? A prevolali ste ho presne na minútu presne tak, ako ste potrebovali? Alebo ste si vždy v posledný deň povedali: Mám ešte neprevolaných štyri a pol minúty, tak zavolám frajerke. Každý jedinec má iné telefonické nároky, každý si musí zrátať, aký operátor a paušál je pre neho aktuálne výhodný. Ale neexistuje žiadny recept, že O2 je oproti takémuto paušálu Orangeu výhodnejšie. Vždy na výber operátora a paušálu vplývajú desiatky faktorov (nálada, vzťah ku firme, odporúčania známych, negatívne skúsenosti, cena hovoru v rámci minút, cena hovoru nad rámec predplatených minút, tarifikácia, cena hovoru do zahraničia, množstvo služieb, pokrytie, SIM karty v rodine, pracovný paušál manželky...). Zabudnite na to, že niekomu v diskusii porovnaním dvoch paušálov dáte rozum ostatným. Nedáte.
Už si v diskusiách pripadám ako na jednej tlačovej konferencii T-Mobilu ku paušálom Vo veľkom.
Pýtal som sa: "Prečo ste zvolili diskriminačnú tarifikáciu 60+1?"
Odpoveď bola: "Ľudia aj tak väčšinou volajú dlhšie, tak im to nevadí."
"Tak prečo teda nedáte tarifikáciu 1+1, keď drvivá väčšina hovorov presahuje minútu?"
Ach jaj...
Diskusia k článku: