Lenovo Moto Z Play - strela správnym smerom

Recenzia dual SIM androidu s návykovou Moto obrazovkou, výbornou výdržou, svižnými reakciami a prídavnými modulmi.

Produktový rad Moto od spoločnosti Lenovo vstúpil na náš trh s modelmi, ktoré boli vyrobené ešte pod značkou Motorola. Oneskorené predstavenie sa odrazilo najmä v parametroch. Smartfónom radu Moto chýbala napríklad čítačka odtlačkov prstov a hardvér bol v porovnaní s konkurenciou o čosi slabší, prípadne starší. Ďalšia várka modelov už prichádza načas a s veľmi zaujímavými parametrami. Po novinkách G4 a G4 plus, ktoré lákajú na výborný pomer cena/výkon, sa na náš trh dostávajú aj drahšie kúsky snažiace sa zaujať náročnejších používateľov. Z dvojice Moto Z a Moto Z Play nám do rúk pristála druhá spomínaná.

ikona

Základné info: Lenovo Moto Z Play (XT1635)Novinka s konektorom Moto Mods na pripojenie doplnkových modulov, 5,5'' Full HD displejom, procesorom Snapdragon 625, čítačkou odtlačkov, 16 Mpix fotoaparátom s laserovým zaostrovaním, prednou 5 Mpix kamerou s LED bleskom, USB-C a 3510 mAh batériou s rýchlym nabíjaním.

Na smartfónoch a tabletoch môžete všetky obrázky v článku priblížiť pomocou dvoch prstov. Na počítači môžete obrázok klikom presunúť do popredia a šípkami na klávesnici preskočiť na ďalší.

Hlavným dizajnovým ťahákom je netradične zadná stena telefónu s vyčnievajúcim fotoaparátom a šestnástimi pinmi v spodnej časti. Tie slúžia na pripojenie zaujímavých modulov Moto Mods, ktoré dodajú telefónu určitú špeciálnu funkciu. Napríklad fotoaparát s xenónovým bleskom a 10-násobným optickým zoomom, externú batériu, projektor alebo stereo reproduktory JBL. Posledné dva moduly sme dostali na test spolu s telefón a vrátim sa k ním na konci článku.

Moduly sú prichytené k zadnej časti telefónu pomocou dvoch magnetov. Jeden je v spodnej časti s pinmi, ten druhý zasa po obvode vyčnievajúceho fotoaparátu. V balení smartfónu sa nachádza aj tenký zadný kryt, ktorý taktiež pripojíte k telefónu pomocou magnetov. Hrúbka mierne narastie, no pozitíva prevládajú. Osadením zadného krytu získate zarovnanú zadnú časť bez vyčnievajúceho fotoaparátu a chránite aj sklenený povrch. Zadný kryt v balení ma látkový povrch s textúrou príjemnou na dotyk a ľahko sa čistí. K dispozícii budú aj iné zadné kryty, napríklad s dreveným vzhľadom. Telefón si tak upravíte v priebehu sekundy.

Magnetické pripojenie zadného krytu je určite zaujímavým riešením, no ako som zistil, nie dokonalým. Otvor pre vyčnievajúci fotoaparát bol na našom zadnom kryte o stotinky milimetra širší, čo znamenalo, že pri držaní v ruke sa mierne posúval zo strany na stranu. Možno to bol problém iba tohto kusu.

Každopádne, na svojom mieste drží pevne a nechcené odlúpnutie od telefónu nehrozí. Takmer celý čas som používal telefón s krytom. Lepšie sa mi s ním manipulovalo a zároveň som mal chránenú zadnú sklenenú časť. Tá má nielen magnet na pripojenie modulov ale aj imaginárny magnet na odtlačky. A na čiernom podklade je ich dosť vidieť.

Konštrukcii dávam vysoké hodnotenie za vzhľad, ale aj kvalitu prevedenia. Sklenené plochy vpredu a vzadu dopĺňa kovovým lem po stranách telefónu. Vyzerá veľmi dobre a hodnotne. Trochu mi to pripomína posledné vlajkové lode od Samsungu. Kovový lem po stranách ma zabrúsené hrany a plynule prechádza do sklenených častí. Držanie v ruke je tak pohodlné, bez akéhokoľvek rezania. Na kovovom leme sa mi páči aj jeho matná úprava, ktorá nezachytáva odtlačky a dobre odoláva aj prípadným škrabancom. V hornej a dolnej časti lemu nájdeme aj predely pre antény. Vzhľadu to však neublížilo.

Na umiestnenie tlačidiel hlasitosti spolu s tlačidlom napájania do rovnakej steny sa možno dá zvyknúť, no my sme si nepotykali ani po viac než týždni používania. Častokrát som sa mýlil. Na lepšie odlíšenie má tlačidlo napájania vrúbkovaný povrch, ale v tej rýchlosti som to niekedy ani nestihol zistiť.

Spodná stena si zaslúži pochvalu za prítomnosť nového USB konektora typu C. Škoda však, že výrobca do balenia nepridal aj kábel na prepojenie s PC. Nájdeme tu iba nabíjačku s pevným káblom. Pomocou redukcie USB OTG sa mi k telefónu podarilo pripojiť aj USB kľúč a ďalšie periférie.

Hlasný reproduktor ukryl výrobca do mriežky slúchadla. Trochu netradičné riešenie sa mi celkom ráta, nakoľko pri položení na stole a taktiež pri hraní hier alebo sledovaní videí ho nezakrývam. Kvalitou reprodukcie sa radí k lepšiemu priemeru. Osvedčilo sa mi prehrávanie pri približne 70 % hlasitosti. Pri vyššej už cítiť chýbajúce hĺbky.

Šuplík v hornej stene ukrýva miesto pre microSD kartu a dve nano SIM karty. Za dva plnohodnotné sloty pre SIM dávam Lenovu plusový bod. Po vložení dvoch SIM kariet si ich správanie môžete prispôsobiť v nastaveniach. Okrem tradičného nastavenia predvolenej karty pre hovory, správy a dáta je k dispozícii pár ďalších zaujímavých režimov. Automatický výber zvolí najlepšiu kartu pre kontakt na základe používania, režim Primárne a alternatívne umožní používať na väčšinu vecí jednu kartu a druhú iba podľa potreby, no a posledným režimom je Osobné a pracovné, ktorý ako názov prezrádza, umožní nastaviť si jednu kartu pre osobné účely a tú druhú na pracovné. A ako to funguje? Kartám pridelíte kontakty manuálne, alebo im pridáte účty vo vašom telefóne. Napríklad kontakty nachádzajúce sa pod vašim pracovným mailom pridelíte pracovnej SIM karte a kontakty z vášho súkromného mailu zasa súkromnej karte.

Lenovo tentokrát siahlo po displeji Super AMOLED, ktorý je známy menšou náročnosťou na batériu a vernou čiernou. Naopak, v bielej trochu stráca a skúsené oko práve pri zobrazení bielej rozpozná, že ide o Super AMOLED. Podanie farieb je už tradične mierne presaturované, ale neberiem to ako nedostatok. Ak by vám farby nesadli, v nastaveniach si môžete prepnúť farebný režim zo živý na štandardný. Na veľkej, 5,5-palcovej uhlopriečke ponúkne dostatočne jemné Full HD rozlíšenie. To úplne stačí. Priestor na zlepšenie vidím pri maximálnej hodnote jasu. Je dostatočné, no v porovnaní s inými high-endmi trochu stráca.

Pri tak veľkom displeji sa myslelo aj na situácie, kedy máte voľnú iba jednu ruku a prehmatávanie je nebezpečné. Potiahnutím od spodnej časti obrazovky smerom hore sa prostredie zmenší a umiestni do stredu. Kliknutím mimo, na čiernu plochu, ho vrátite do pôvodnej veľkosti.

Za jednu z najlepších funkcií displeja považujem zablokovanú obrazovku s notifikáciami, ktorá v súčasnosti zrejme nemá konkurenciu. Po prijatí upozornenia sa obrazovka rozsvieti a v spodnej časti sa zobrazí ikona upozornenia. Podržaním na nej sa zobrazia užitočné informácie o zmeškanej udalosti, ako napríklad odosielateľ emailu, predmet emailu a podobne. Priamo do danej aplikácie sa dostávam potiahnutím smerom nahor. Ak pre mňa nie je práve v tejto chvíli upozornenie dôležité, môžem ho vymazať posunutím doprava alebo doľava a vrátiť sa k nemu neskôr, napríklad z výsuvnej lišty. Aplikácie si so zablokovanou obrazovkou rozumejú veľmi dobre a podporujú aj pokročilejšie využitie. Ja som si veľmi pochvaľoval ovládanie aplikácie Spotify.

Skladby som prepínal alebo pozastavoval priamo na zablokovanej obrazovke. Okrem momentu prijatia upozornenia viete zablokovanú obrazovku rozsvietiť hocikedy mávnutím ruky ponad displej. Je to mimoriadne návykové aj v prípadoch, kedy si chcem skontrolovať iba čas alebo mám špinavé ruky. Je pravdou, že automatické rozsvietenie pri pohybe ponad displej môže byť občas otravné. Ak pracujem na počítači a telefón mám vedľa klávesnice, displej sa niekedy rozsvieti aj pri pohybe tela, čo môže byť aj každých pár sekúnd. Riešením je zájsť do nastavení gest a vypnúť rozsvietenie pohybom ponad telefón. Automatické rozsvietenie pri prijatej notifikácii však ostáva naďalej zapnuté a obrazovka sa rozsvieti, aj ak telefón zodvihnete zo stola. Zablokovaná obrazovka je skrátka super.

Ďalšou vydarenou súčiastkou je snímač odtlačkov prstov. Ten môžem iba chváliť. Prvý bod získava za rozumné umiestnenie pod displejom. Druhý za bleskové rozpoznávanie odtlačkov. Tretí bod udeľujem veľmi užitočnej funkcii. Priložením prsta na snímač odtlačkov viete telefón nielen odblokovať, ale aj zablokovať. Človek by neveril, aké je to návykové. Tlačidlo napájania v pravej stene som tak používal iba minimálne. Odtlačky si môžete pridať hneď pri prvom spustení telefónu alebo následne v nastaveniach. Maximálny počet je päť odtlačkov, čo je viac než dosť.

Moto Z Play pod pokrievkou poháňa osemjadrový Snapdragon 625 s grafickým procesorom Adreno 506. Rovnaký čipset nájdeme napríklad aj v nedávno testovanom modeli Huawei Nova Plus. Čipset rozhodne nebude lámať rekordy vo výkone, no na bežné používanie je ho tu viac než dosť. Hravo zvládne aj hranie náročnejších hier. V benchmarku AnTuTu dosiahol slušných 62 545 bodov. Konštrukcia dobre zvláda aj dlhodobejšiu záťaž a neprehrieva sa.

Operačný systém Android v smartfónoch radu Moto má veľmi blízko k čistému Android. Naoko takmer jednoduché prostredie však ponúka viac, než by sa mohlo zdať. Napríklad už spomínanú prepracovanú zablokovanú obrazovku alebo rôzne gestá, ktoré nájdete v aplikácií Moto. Ja som najčastejšie využíval zapnutie svietidla dvojitým potrasením telefónu a rýchle spustenie fotoaparátu dvojitým otočením zápästia. Ďalšie dvojité otočenie zápästia šikovne prepne na prednú kameru.

Zobrazenie percentuálneho stavu batérie v hornom riadku je už tradične vypnuté a v nastaveniach ho len tak nenájdete. Stačí však navštíviť lištu so skratkami a dlhšie podržať na koliesku nastavení. Následne v ponuke nastavení pribudne ďalšia položka Tuner používateľského rozhrania systému, v ktorom okrem iného nájdete aj zobrazenie percent.

Veľa ďalších špeciálnych funkcií tu už nenájdeme. Aj podľa ponuky aplikácií je jasné, že rad Moto má veľmi blízko k čistému Androidu. Základné aplikácie sú dobre spracované a nemal som dôvod ich meniť za iné z obchodu Google Play. Napriek tomu by som tu rád videl prepracovanejšiu galériu, aplikácia Fotky od Googlu mi akosi nesadla, a určite by som ocenil aj prítomnosť FM rádia.

Rýchlosť a stabilitu prostredia hodnotím na jednotku. Operačná pamäť s kapacitou 3 GB hravo zvládala aj beh viacerých aplikácií naraz. Využitých bolo zvyčajne 1,5 - 1,6 GB. Reakcie boli bleskové a počas celej doby testovania bežal telefón bez problémov. V tomto smere nemám žiadne výhrady.

Napriek slušným papierovým hodnotám som mal z fotoaparátu zmiešané pocity. Počas slnečného dňa sú fotografie pekné, s dobre zachytenými farbami a dostatkom detailov. Pri horšom svetle však výrazne nastupuje šum. Viac som bol ale rozčarovaný z aplikácie fotoaparátu. Automatické zaostrovanie si občas robilo čo chcelo a viacero snímok bolo rozmazaných. Nakoniec sa mi osvedčilo ostrenie dotykom na obrazovku, po ktorom sa sprístupní aj šikovná regulácia expozície. Párkrát sa mi stalo aj to, že pri spustení aplikácie chýbalo tlačidlo spúšte. Inokedy zasa telefón nesprávne vyhodnotil scénu, chcel zapnúť nočný režim, pričom vôbec nebol potrebný a po nasnímaní fotografie ostal na displej symbol snímania. Skrátka, po softvérovej stránke je tu ešte čo ladiť. Z režimov zaujme panoráma a profesionálny režim s prispôsobením rôznych nastavení.

S predným fotoaparátom som bol spokojnejší. Okrem slušnej kvality poteší aj prítomnosť prisvetľovacej diódy, ktorá v noci odvádza slušnú prácu a užitočný bol aj HDR režim.

Najväčším prekvapením je pre mňa výdrž. Rečiam o plnohodnotných dvoch dňoch využívania väčšinou neverím a následná skúsenosť mi to iba potvrdzuje. Moto Z Play je však jasnou výnimkou. Batéria s kapacitou 3510 mAh s prehľadom zvládla dva náročné dni a telefón som naozaj dával na nabíjačku aj nasledujúci večer. Napríklad, po prvom dni som mal o ôsmej večer ešte 50 % kapacity, pričom počas dňa bol displej zapnutý tri hodiny a desať minút. V tomto smere by sme Moto Z Play len veľmi ťažko hľadali konkurenciu.

Pribalená turbonabíjačka nebola až taká turbo, ako som si predstavoval. Po polhodine nabíjania stúpla kapacita z 5 % na 34 %, za hodinu to bolo z 5 % na 66 % a po ďalšej polhodine indikátor ukazoval 94 %. Na danú kapacitu batérie sú to slušné hodnoty, no napríklad taký Samsung ukázal, že to ide ešte o kúsok rýchlejšie.

Moto Mods

Ako som už v úvode spomínal, na test nám spolu s telefónom dorazili aj dva Moto Mods moduly. Prvým je modul so stereo reproduktormi renomovanej značky JBL. Po pripojení k telu telefónu cez piny sa zvuk automaticky prepne z hlasného reproduktora telefónu na JBL reproduktory. Bez potreby samostatne zapnúť reproduktor alebo pozastaviť hudbu. Jediným ovládacím tlačidlom je mäkké tlačidlo na vnútornej stene reproduktora. Po jeho stlačení sa rozsvieti dióda umiestnená vedľa, ktorá svetelne informuje o stave batérie v module.

Výrobca udáva približne 10 hodín počúvania na jedno nabitie, čo môžem potvrdiť. Párkrát sa mi stalo, že výdrž prekročila aj hranicu desiatich hodín. Stav batérie viete pohodlne sledovať aj priamo vo výsuvnej lište. Indikátor nájdete hneď vedľa indikátora batérie telefónu. Na vnútornej časti konštrukcie sa nachádza aj nabíjací USB konektor typu C. Na prvý pohľad nie najšťastnejšie umiestnenie nakoniec vôbec nevadí. Ak je modul pripnutý k telefónu, nabíjačka zapojená v telefóne nabíja súčasne obe zariadenia. Medzi veľkými mriežkami reproduktorov sa nachádza vyklápací stojan. Opretie telefónu oň je stabilné, a ani pri nechcenom dotyku nehrozí prevrátenie.

Maximálna hlasitosť je veľmi slušná. Pokojne ňou ozvučíte miestnosť niekde na chate, prípadne obývaciu izbu doma. S kvalitou zvuku som bol tiež spokojný, no treba povedať, že pri cenovke približne 100 eur by ste na trhu určite našli reproduktory, ktoré by hrali minimálne tak dobre ako tieto a možno aj lepšie. JBL Soundboost Speaker tak bude musieť ťažiť najmä zo svojej modulárnej výnimočnosti. Škoda, že výrobca nedoprial modulu napríklad technológiu Bluetooth, ktorá by umožnila využiť modul aj s inými zariadeniami. Na druhej strane, Lenovo sľubuje kompatibilitu modulov Moto Mods aj s niektorými budúcimi modelmi radu Moto, čo je určite plus. Vy si tak môžete byť istí, že moduly využijete aj pri viac než jednom telefóne. Navyše, ak si Moto Z Play zakúpite u O2, v Orangei alebo Telekome, tento modul dostanete zadarmo.

Jedným z najzaujímavejších modulov je určite projektor Insta- Share. Po pripojení k telu telefónu stačí len dlhšie podržať tlačidlo napájania na projektore a v priebehu sekundy už premietate obraz displeja telefónu na stenu. Otáčanie obrazu a jeho úprava (lichobežníkové skreslenie pri premietaní pod uhlom) je v rukách automatiky, ktorá funguje celkom slušne. Ak predsa len chcete zmeniť deformáciu zobrazenia, prípadne upraviť maximálny jas, stačí krátke stlačenie tlačidla napájania na tele projektora, ktoré vás dostane do nastavení. Oproti tlačidlu napájania sa nachádza šikovné koliesko na úpravu ostrosti premietaného obrazu. Medzi nimi nájdeme to podstatné, a to projektor so svetelnosťou 50 lm, kontrastným pomerom 400:1 a rozlíšením 480p (854 x 480 b). Nejde o prevratné hodnoty, no od prídavného modulu som pravdupovediac žiadne zázraky nečakal. Z kvality obrazu určite nepadnete na zadok, ale ako spestrenie je to fajn. Projektor som využíval často. Pozrel som si niekoľko častí obľúbených seriálov a využil som ho aj na sledovanie kvalifikačného futbalového zápasu, ktorý som spustil v telefóne cez prehliadač Chrome. Je pravdou, že projektor sa najlepšie cíti v úplnej tme a pri premietaní jasných farieb, no parametre nepustia. Práve tu si treba položiť otázku, či za nie najlacnejší peniaz si radšej nekúpiť klasický mini projektor s podobnými parametrami, ktorý však prepojíte s väčšou paletou zariadení.

Projektoru nechýba malý vetráčik, ktorý nie je vôbec počuť a pochváliť treba aj šikovný stojan s protišmykovou úpravou. Ten umožní premietanie pod uhlom. Pánty sú pevné a telefón spolu s projektorom drží pevne v ľubovoľnom uhle. Na vnútornej strane modulu sa nachádza rovnaké riešenie kontroly stavu batérie ako u modulu JBL (tlačidlo + dióda). Čo však na tele už nenájdeme je samostatný reproduktor. Zvuk tak hrá z telefónu.

Možno to bude znieť zvláštne, ale väčšinou som obraz premietal na strop a sledoval ho počas ležania v posteli. Vstavaná 1100 mAh batéria dokáže dodávať projektoru podľa slov výrobcu 60 minút a presne rovnaké výsledky som zaznamenal aj ja. Po hodine však premietanie nekončí. Projektor vtedy začne bez akéhokoľvek pozastavenia premietania spotrebovávať energiu z batérie v telefónu. Vám sa iba na obrazovke zobrazí informácia o 0 % stave batérie v projektore. Seriál s dĺžkou 45 minút spotreboval 23 % kapacity batérie telefónu. Po približnom prepočte tak dostávame hodinu premietania na batériu v projektore a od dvoch až po tri hodiny premietania na batériu v telefóne. Ešte spomeniem, že po pár minútach premietania displej telefónu zhasne, čím sa šetrí batéria.

Ak by som si mal predstaviť ideálnu situáciu na využitie tohto projektora, v domácnosti by to zrejme nebolo. Tam by som určite siahol po kvalitnejšom riešení. Význam nájde na rôznych chatách a napríklad aj obchodných rokovaniach, pri prezentáciách. V telefóne otváram ppt prezentáciu a cez USB OTG redukciu pripájam k telefónu bezdrôtovú myš, pomocou ktorej sa jednoducho pohybujem v Androide. Áno, niekde tu vidím jeho využitie. Len nezabudnúť v miestnosti zhasnúť. Inak neuvidíte nič.

Výhody:

+ elegantné prevedenie zo skla a kovu

+ výborná výdrž

+ prepracovaná zablokovaná obrazovka

+ svižný systém

+ pohotová čítačka odtlačkov

+ možnosť pripojenia modulov Moto Mods

+ dva samostatné sloty na SIM a slot pre microSD kartu

+ zhasínanie displeja podržaním čítačky

Nevýhody:

- skôr priemerný fotoaparát

- bez použitia krytu vyčnievajúci fotoaparát

- cena modulov

- reproduktor nad displejom využívaný aj ako hlasný

- tlačidlá v rámci displeja

Orientačná cena: približne 449 eur

Záver

Lenovo Moto Z Play si ma získalo a nebyť rozpačitých dojmov z fotoaparátu, odporúčal by som ho všetkými desiatimi. Za hlavné ťaháky považujem zaujímavé prevedenie zo skla a kovu, Super AMOLED displej s mimoriadne návykovou Moto obrazovkou, pohotovú čítačku umiestnenú na rozumnom mieste, svižné reakcie a jednoznačne výdrž na jedno nabitie. Tu by sme mu len ťažko hľadali konkurenciu.

Názor Richarda Hombauera: Pravý hlasný reproduktor chýba, na tento účel sa alternatívne využíva reproduktor nad displejom, ktorý na to nie je najvhodnejší. Zachraňuje to Moto Mod JBL Sound Boost.

Samostatnou kapitolou sú moduly Moto Mods. Lenovo sa vykláňa z radu a prináša niečo nové. Pripnutie zadného krytu v priebehu sekundy sa mi ráta, no pri drahších Moto Mods som sám zvedavý, ako sa ujmú. Tie najzaujímavejšie sú zároveň aj najdrahšie, a tak je otázne, či budú budúci majitelia ochotní investovať.

Videorecenzia

Skúšobné fotografie z mobilu:

Všetky skúšobné snímky a videá nájdete v článku Takto fotí Lenovo Moto Z Play (XT1635) + videá z mobilu.

Diskusia k článku:

Nightmare 19.10.2016 - 16:43

ja tymto modulom neviem prist na chut ani pri G5...toto vyzera s tym este horsie velke,take vselijake to je

Profile picture for user mar.bartian@gmail.com

oxy19.10.2016 - 18:00 Trvalý odkaz

Chalani na akom QHD dispeji steto dopozerali? :)
Vid popis foto s projektorom

Profile picture for user marek.ceman@gmail.com

Wayne19.10.2016 - 18:04 Trvalý odkaz

No, ked to bol pekny QHD displej, asi to nebolo na Moto Z Play :-)

Profile picture for user mar.bartian@gmail.com

oxy19.10.2016 - 19:01 Trvalý odkaz

Telefon to nebude zly, ale za tu cenu?! Ak by cenovka zacinala pod 3 stovky tak by to bolo super, takto je to predrazeny "kram" ktory si naozaj nik nekupi.
Celkom ma pobavila pasáž o aplikácii fotoaparatu :) "evolucia" na cinsky sposob, vymenit nieco co je funkcne a bezproblemove za nieco odladene z "domacej dielne".
Ked bola motorola motorolou tak to boli telefony ktore dostavali aktualizacie ako prve, niekedy predbehli aj nexusy. Momentalne uz "nie je cas" ani na bezpečnostné zaplaty x play dostalo poslednú v marci a x style v maji...
Takze kupit lenovo je naozaj dobra investícia :)

Borland19.10.2016 - 19:08 Trvalý odkaz

Ide o aktivny dual SIM? Obdobnu info by som poprosil aj pre Moto G4 plus. V inej slovenskej recenzii na Moto G4 Plus som cital, ze ide o aktivny dual SIM, ale Riso to vo video recenzii poprel.

Celá diskusia 8 príspevkov